História pečenia chleba

Prvý chlieb upiekol človek v Egypte v dobe neolitickej, keď homo sapiens sapiens zmenil svoj spôsob života zo zberača a lovca na poľnohospodára. V jedálničku to znamenalo prvé kaše, placky a nekvasené chleby.

Vzniklo pečenie a varenie z kvásku.

Myslím si, že maminky, ktoré sa starali deti a jedlo, nachystali cesto a museli odbehnúť k deťom. Vtedy sa naštartovali enzymatické procesy a keď sa k cestu vrátili, všimli si, že sa trochu „nafúklo“. Samozrejme, mohlo to byť aj za iných okolností. Mne ako matke to však príde takto logické:)

Z Egypta sa chlieb vďaka Židom rozšíril do okolitého sveta. Gréci sa s chlebom a jeho prípravou pohrali, vylepšili ho. Rimania nenechali na seba dlho čakať a tiež prispeli k zlepšeniu chleba: usadeniny na stenách nádoby z predchádzajúcej prípravy- vysušený kvások- im pomáhal cesto ešte viac prekypriť bublinkami.

Takto to fungovalo až do 17.storočia, kedy pekári použili do cesta na skyprenie pivovarské usadeniny.

Prekypriť cesto zrazu trvalo 10krát kratšie a bolo nádherne nadýchané. Rýchlejšie znamenalo aj dostupnejšie pre každého. A tak začali vznikať malé továrne, ktoré sa venovali efektívnej výrobe kvasníc.

Kvások bol vymenený za kvasnice.

Pečením s kvasnicami zostáva v chlebe nerozštiepený lepok, ktorý našim črevám ubližuje. Spôsobuje problémy s trávením, alergie, ekzémy, zhoršuje kvalitu pleti. Kvasinky, ktoré počas pečenia odolávajú vysokým teplotám, pracujú aj po upečení, čo spôsobuje nadúvanie a prekyslenie organizmu. Naše babičky piekli najmä s kváskom, ale v súčasnosti sa pečie oveľa viac s kvasnicami. A svet sa čuduje, prečo je tak veľa celiatikov, ekzematikov a alergikov.

Ako vidíte: pečenie s kváskom nie je novodobý výmysel, ale vrátenie sa k tradičnému pečeniu, ktoré je viac v súlade s naším telom.

Čo nastane v našom tele s jedlom, ktoré vzniklo kysnutím pomocou kvasníc a s jedlom, ktoré vzniklo kvasením pomocou kvásku? Je v tom veľký rozdiel. Ale o tom vám viac prezradíme v ďalšom článku >>