Rozprávka o kvásku

Bola raz jedna kuchyňa. Žila si šťastným životom v útulnom domčeku, kde sa snúbil detský smiech s dospeláckou spokojnosťou.

Aj kuchyňa bola spokojná. Z jej rúry sa rinula vôňa rôznych domácich koláčov, pečiva i chleba. Sporák si spieval pieseň radosti. Polievky, ktoré navaril zahriali a vyživili. Palacinky zasa zahnali mlsné chvíle a knedle, ktoré uvaril v hrnci, zasýtili.

Jednoducho- kuchyňa sa cítila byť potrebná a dôležitá.

Varila v nej žena, mama, ktorá svojej malej dcére odovzdávala všetky skúsenosti. Čas plynul a z dievčatka sa stala dospelá, pracujúca žena. Času nazvyš vôbec nemala, v kuchyni teda trávila čoraz menej času. I mama starla. Sily jej ubúdali a do kuchyne zavítala už len málokedy.

Kuchyňa posmutnela. Už v nej nebolo toľko zábavy a vône jedla. Len spomínala na časy, kedy bola plná neporiadku z prípravy jedla, detského džavotu , vône domáceho jedla, ktoré chutilo všetkým. Snila o návrate tejto harmónie.

Jedného dňa nastala zmena. Do kuchyne prišla mladá žena- vnučka a rozhodla sa vrátiť na stôl poctivú chuť a kuchyni život.  Tak, ako to počula zo spomienok a príbehov svojej babičky.

Vnučka dala do skleneného pohára vodu a múku. Nechala pohár na kuchynskej linke a čo sa stalo? Aj keď to zdanlivo bola len múka s vodou, zrazu sa v pohári prebudil život. Múka s vodou ožila a krásne si v pohári bublinkovala. Vnučka sa o poklad v pohári s láskou starala.

Kuchyňa sa s očakávaním nadýchla, či je to naozaj. Či prichádza znovu čas, kedy piekla a varila jedlá plné zdravia a chute.

Bublinky v pohári sa vďaka starostlivosti mladej ženy množili a zväčšovali. Čo sa to dialo? Mladá žena vypestovala kvások, ktorý kuchyňa v minulosti dobre poznala.

Žena kúsok z kvásku odobrala a pridala do cesta. A čo urobilo cesto? Krásne rástlo a bublinkovalo. A tak mladá žena upiekla babičkin koláč, detský chlieb, či cesnakové uzly. Na sporáku sa smažili šišky a nôž natieral kváskovú nátierku na krajec poctivého kváskového chleba.

Kuchyňa ožila. Naplnila ju radosť, chuť a spokojnosť. Tak ako kedysi.

V kuchyni to zrazu ožilo. Piekla nielen mladá žena, no i manžel strážil chlebíky v rúre. A deti? Tie zbožňovali pomáhať mame pri varení a pečení. V kuchyni tak zavládla pohoda a láska. Kuchyňa rada videla, že to, čo upiekla a navarila, rodine nielen chutí, ale pomáha zlepšovať ich zdravie.

Od tej doby kuchyňa nakŕmila veľa hladných krkov. A vďaka receptom, ktoré mladá žena čerpá z kvalitných kníh, sa kváskovanie stalo pre ňu radosťou 🙂