Kváskovanie na východe Slovenska
Kváskovanie zažíva svoj comeback. Ľudia sa tešia, keď pociťujú na svojom zdraví, ako veľmi im kvások pomáha a najmä si užívajú skvelú chuť kváskových jedál.
Po dlhšom zvažovaní som sa rozhodla zorganizovať kurz kváskovania aj na východe Slovenska, kde je po kváskovaní veľký hlad. Nechcela som len tak bezhlavo „súkať“ kurzy hocikde. Na tak veľkú diaľku nemám dosah, potrebovala som pomôcť s organizáciou a vedela som, že budem musieť prísť o deň skôr kvôli diaľke. Dobrí ľudia sa našli 🙂 Ochotne pomáhali pri vybavovaní priestoru, vyrobení letákov a ich roznášaní. Vďaka tomu sa o kurze dozvedela aj košická filiálka Panta Rhei. Ihneď ma kontaktovali s prosbou o besedu aj s autogramiádou našej knihy Kváskovanie- Recepty z kvásku.
Všetko vyzeralo nádejne. Kurz sa plnil veľmi rýchlo a sama som čakala, koľko ľudí nakoniec na kurze bude. Nemala som v pláne sa tak skoro na východ vrátiť, preto som nechcela nikoho so zápalom pre kvások odmietnuť.
Pre moju rodinu to bol výlet. Malá dovolenka. Deti boli nadšené, že nejdú v piatok do školy 🙂 Keď sme nasadli do auta so všetkými pomôckami, čakala som, či sa vôbec auto pohne. Plný kufor, veci pod nohami, na kolenách. Musím sa tomu teraz smiať 🙂 Aj keď vtedy by som najradšej z toho auta vystúpila.
Sedemhodinová vyčerpávajúca cesta s troma deťmi trasa Bratislava- Košice. Dážď, šmykľavá vozovka, asi triliónkrát položená otázka: „Kedy už tam budeme?“ a aj mierna nedočkavosť na to, čo ma čaká.
Po ceste sme sa zastavili pri Zvolene na obed. Ani som nenarátala do desať a jedlo sme mali na stole. Že by poctivý fast food? Alebo im niekto vyzradil, že tadiaľ pôjde 5- členná hladná rodina, ktorá sa ponáhľa? 🙂 Pri pohľade na jedlo som vedela, že sa nemusím báť, čo budeme jesť ešte dva dni. Porcie sme mali ako pre obrov 🙂
Druhá, náročnejšia časť cesty bez diaľnice prešla pomaly, ale bezpečne. V Košiciach ma čakala teplotná facka. Zo 4´C v Bratislave bolo 18´C v Košiciach. Po príchode ma čakala príprava chlebového cesta, osnova na besedu a večerný oddych.
Doobedňajší kurz prebiehal nad očakávania. Takmer 20 ľudí sa nechalo zlákať kváskovaním. Viete, všetky kurzy sú pre mňa jedinečné a úžasné. Vidieť toľko zanietenia, to nie je bežné v tejto dobe.
Pikoška z kurzu:
Do Košíc prišiel na kurz kváskovania aj pekár z Lučenca. Nevedela som, kto to je a čím sa zaoberá, len som videla, že si nerobí poznámky a do komunikácie sa zapojil len sem- tam. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď na konci kurzu sa postavil a ujal sa slova: „Pečiem už veľa rokov. V práci s múkou som zbehnutý a kníh o chlebe, pečení chleba aj kváskovaní mám veľmi veľa. No kniha „Kváskovanie- Recepty z kvásku“ je spomedzi nich tou najlepšou knihou.“ Na konci ma ešte pochválil za kurz, ktorý mu podľa jeho slov zodpovedal na veľa nejasností.
Bola som veľmi dojatá, že aj profesionáli vyhľadávajú a uznávajú našu= vašu knihu „Kváskovanie- Recepty z kvásku“.
Po kurze som musela byť ticho. Som človek, ktorý síce rád hovorí, ale v extrémoch začne rozprávať hlúposti. Chcem povedať „kvások“ a poviem „múka“. A na besede, ktorá krátko po kurze nasledovala, som bľabotať nechcela 🙂
Druhé obrovské prekvapenie pre mňa nastalo, keď ma kontaktovala Evka žijúca v Linzi. Cestovala si zobrať kvások až na východné Slovensko. S kufrom na mňa čakala pred besedou pri Panta Rhei, aby sa mohla popýtať na kváskovanie. Neodradilo ju ani, že jej pôvodný plán prísť na doobedňajší kurz kváskovania, nevyšiel. Pokazil sa jej po ceste vlak a ostala trčať na pol ceste. Tak prišla aspoň na besedu.
Takmer dve hodiny besedovania a spoločného uznania, že kváskovať sa oplatí, ma nabilo energiou. Ďakujem vám, že ste prišli. Bol to úžasný zážitok.
Musím sa priznať: Východ, očaril si ma. Príjemná atmosféra, prijatie a chuť po kváskovaní si budem dlho pamätať. Ak bude záujem, rada prídem znova.
Veľmi ďakujem môjmu manželovi, že ochotne a bezpečne šoféroval tam aj späť, pomáhal mi so všetkým, vyplnil čas deťom, keď som pracovala a podporoval ma. Ďakujem, že si, že ťa mám!
Ďakujem aj svojim deťom, že sa nechali nahovoriť na výlet cez celú republiku a boli také trpezlivé.
Ďakujem Tinky a Renči, ktoré vybavovali za mňa veci v Košiciach.
A ďakujem vám, milí naši kváskovači, že ste za mnou prišli a podporili moju prácu.
Bolo mi cťou!
Naty